2014/01
Vitamíny skupiny B v dermatológii
prim. MUDr. Hana Zelenková, Ph.D.
Súč Klin Pr 2014; 60–64
Súhrn
Taxonomické označenie vitamínov B1 až B12 je určené chemicky heterogénnej skupine biologicky aktívnych látok. Prirodzeným zdrojom je rôznorodá skupina čerstvých potravín, ale niektoré z vitamínov sa môžu syntetizovať priamo v organizme (napríklad črevnými baktériami). Ich použitie je v súčasnosti veľmi rozsiahle a z hľadiska vitamínov skupiny B je dôležité zaistenie ich pravidelného príjmu. V práci je poukázané na indikácie a aplikáciu z pohľadu dermatológa.
Kľúčové slová
vitamíny skupiny B – dermatológia
Summary
B vitamins in dermatology. The taxonomic denomination of vitamins B1 and B12 is given to a chemically numerous group of biologically active substances. Their natural source is a diverse group of fresh foods, but some of these vitamins can be synthesized directly in the body (for example by intestinal bacteria). Their use is currently widespread, and from the viewpoint of the B vitamins it is important to ensure their regular intake. The paper deals with the indications and application from the perspective of a dermatologist.
Keywords
B vitamins – dermatology
Napísať niečo o význame a používaní vitamínov, najmä skupiny B v dermatológii je veľmi náročné. Nie preto, že informácií je málo, práve naopak, pokiaľ zadáte toto heslo na internete, vyskočí okamžite minimálne 8 650 odkazov. A to nehovorím o iných medicínskych odboroch. Táto práca teda nemieni v žiadnom prípade nahradiť informácie, ktoré sú všeobecne známe a udávané v učebniciach dermatovenerológie či známych publikáciách, skôr ponúka krátku, ucelenú informáciu, ktorá môže pomôcť dermatológovi v jeho každodennej praxi, a ďalej ponúka zhrnutie zaujímavých minulých aj terajších poznatkov.
Vitamíny obecne sa podávajú v liečbe kožných chorôb charakterizovaných ako primárne alebo sekundárne hypovitaminózy. Avitaminózy a hypovitaminózy vznikajú následkom zníženého prísunu, rezorbcie, syntézy alebo zvýšenej utilizácie vitamínov. Mechanizmus účinku vitamínov podávaných u mnohých dermatóz ale stále nie je spoľahlivo objasnený [1–9].
V súčasnosti je problémom predovšetkým nekontrolovateľné užívanie vitamínov ako všadeprítomných a v podstate každému voľne dostupných potravinových doplnkov. Vznikol enormný chaos a predovšetkým deformácia v interpretácii významu, indikáciách a účinku vitamínov, či už máme na mysli laikov alebo odborníkov. Z tohto pohľadu je veľmi zaujímavý v Slovenskej republike dávno platný zákon, zakazujúci proklamovať liečebné účinky potravinových doplnkov, ktoré zo zákona nemôžu obsahovať potrebné účinné terapeutické množstvo liečiva (prítomnosť nikto z kvantitatívneho či kvalitatívneho hradiska negarantuje). Samozrejme ako veľa podobných zákonov sa neuplatňoval. Pri potravinových doplnkoch sa na rozdiel od liekov garantuje iba hygiena výroby, ale nie napr. stabilita a obsah účinnej latky, technológia výroby a iné.
Taxonomické označenie vitamínov B1 až B12 je určené chemicky heterogénnej skupine biologicky aktívnych látok. História je spätá s menom poľského biochemika Kazimierza Funka (1884– 1967), ktorý je objaviteľom prvého vitamínu, a to vitamínu B1. Zaviedol do praxe aj názvy – „vitálny“ a „amin“ a fúziou týchto slov vznikol názov vitamín [10]. Pôvodná predstava bola, že vitamíny sú látky podobné aminokyselinám. Do skupiny B bolo pôvodne zaradených cca 15 „vitamínov“, medzi inými aj kyselina tioktová/alfa‑lipoova, kyselina orotová, niektoré flavonoidy (napr. silymarin), karnitín a iné. Novšie poznatky vyššie uvedené látky z tohto systému vylúčili, a tak vznikli v systéme tzv. „voľné miesta“.
Prirodzeným zdrojom vitamínov skupiny B je rôznorodá skupina čerstvých potravín (ale okrem iného aj kvalitné pivo). Ale niektoré z vitamínov sa môžu syntetizovať priamo v organizme (například črevnými baktériami). Ich použitie je v súčasnosti veľmi rozsiahle a z hľadiska človeka a vitamínov skupiny B je dôležité zaistenie ich pravidelného príjmu. Pre obyvateľov krajín EÚ bola odporúčaná z nutričného hľadiska Recommended Daily Amount (RDA) „odporúčaná denná nutričná dávka“. Veľká Británia uprednostňuje v tomto smere bezpečnosť liečby, a preto odporúča Reference Nutrient Intake (RNI) dennú potrebu jednotlivých vitamínov.
Definícia vitamínov skupiny B
Vitamíny sú komponenty výživy, ktoré však nemajú štruktúrnu funkciu. Ich katabolizmus nie je zdrojom energie pre funkciu ostatných bunkových systémov, ale majú vysoko špecifické funkcie v rôznych katabolických i anabolických procesoch.
Mnohé fungujú ako enzymatické kofaktory (tiamín B1, riboflavín B2, niacín B3, pantotenát B5, pyridoxín B6, folát B9, kyanokobalamín B12). Niektoré sú súčasťou redox systémov, teda majú úlohu antioxidantov (B2, B3, B5) [1,3–5,7,8,11].
Vitamíny skupiny B v súčasnosti
Podmienku zaradenia spĺňa osem vitamínov. Ľudský organizmus si ich nevie vytvárať sám, nedodávajú energiu, ale sú nevyhnutné pre normálny chod metabolizmu. Vo vode rozpustné sú:
• tiamín – B1,
• riboflavín – B2,
• niacín – B3,
• kyselina pantotenová – B5,
• pyridoxín – B6,
• biotin – B8,
• kyselina listová – B9,
• kyanokobalamín – B12.
Okrem vitamínu B6, B9 a B12 sa neukladajú v tele do zásoby, prebytok sa vylučuje močom.
Väčšina sa vstrebáva pasívnym transportom na základe koncentračného gradientu (B1, B3, B5, B6, B8, B9, B12), ale niektoré vyžadujú aj aktívny transport, prípadně oboma mechanizmami (B1, B3, B9, B12).
K základným poznatkom patrí, že samotná skladba a spracovanie potravy, niektoré ochorenia GIT, liečba antibiotikami, starnutie organizmu, sa v konečnom dôsledku podieľajú na zníženej biologickej dostupnosti mnohých, vo vode rozpustných, vitamínov. Snahou teda bolo syntetizovanie vitamínov, čo sa podarilo v 60. rokoch minulého storočia. Taktiež bol syntetizovaný u nás zatiaľ jediný dostupný, v tuku rozpustný vitamín B1 – benfotiamín [12–14]. Čo je dôležité benfotiamín v porovnaní s vo vode rozpustným vitamínom B1 má takmer štvornásobne vyššiu biologickú dostupnost (dosahuje päťnásobne vyšších plazmatických koncentrácií).
Tiamín (B1)
Tiamín (B1) je kofaktorom transketolázy a niektorých enzýmov Krebsovho cyklu glykolytickej cesty. Jeho zásoby v organizme sú malé – cca 25–30 mg (vyskytuje sa v metabolicky vysoko aktívnych tkanivách – kostrový a srdcový sval, pečeň, mozog, obličky). Výrazný nedostatok sa prejavuje ako ochorenie beri‑ beri s dvoma základnými popísanými formami. „Suchá forma“ – v popredí je dominancia neurologických príznakov, „vlhká forma“ je charakterizovaná kardiálnym zlyhávaním. Ochorenie prvýkrát opísal anglický lekár Francis Glisson už v roku 1650. Wernick‑ Korsakovov syndrom je známy ako neurologická porucha a vzniká pri nedostatku tiamínu. Ako hlavná príčina ochorenia sa udáva alkoholizmus, ktorý redukuje absorpciu tiamínu a zvyšuje jeho vylučovania ľadvinami. Podrobne zmapovaný deficit tiamínu je u diabetikov oboch typov. Je preukázaný analgetický účinok tiamínu pri karenčných a infekčných neuropatiách (odtiaľ názov „aneurin“). Viaceré randomizované klinické štúdie u pacientov s diabetickou i etyltoxickou periférnou neuropatiou potvrdili, že pri dávke 300 mg/ deň došlo k zlepšeniu skóre neuropatických syndrómov NSS, TSS. Tiamín v kombinácii s vitamínmi B6 a B12 zlepšuje mikrocirkuláciu a nervovú trofiku (kontrolované randomizované klinické štúdie s vysoko dávkovaným tiamínom, resp. benfotiamínom). Jeho podávanie je osvedčené pri vertebrogénnych, pooperačných a potraumatických bolestiach. Z kožného hľadiska je tiamín efektívny u avitaminóz, hypovitaminóz, neuralgií – herpes zoster, myalgií, malabsorbčnom syndróme, pri terapii antibiotikami a chemoterapeutikami. Kontraindikáciami je precitlivenosť na účinnú látku [1,3–6,11,12,14–20].
Riboflavín (B2)
Zásoby v organizme predstavuje aktívna forma – koenzým flavin‑ mononitrát (FMN) a flavin‑ adenin‑dinukleotid (FAD). Obsahv pečeni, obličkách a v srdci stačia kryť metabolické potreby organizmu na dva až šesť týždňov. Vstrebávanie je aktívnym, na ATP závislým mechanizmom v tenkom i hrubom čreve. Riboflavín a jeho metabolity sa vylučujú močom, prechádzajú placentou a do materského mlieka. Riboflavín je kľúčový koenzým antioxidačných bunkových systémov katalyzovaných flavoenzýmami (oxidázy a katalázy).
Kožné prejavy nedostatku riboflavínu sú červené a popraskané pery, zápal jazyka (glositída) a ústneho epitelu, afty, popraskané kútiky úst a bolesť hrdla. Ďalej suchá a ošupujúca sa pokožka, tekutiny v dutinách, anémia a začervenané, svrbiace alebo na svetlo senzitívne oči. V dermatológii je indikovaný u angulárnej stomatitídy, u cheilitídy, glositídy, seborey, akné, rosacey, atopickej dermatitídy a u onychodystrofií. Kontraindikácia je ako v predcházajúcom prípade precitlivenosť na zložky prípravku [1–9,11,15–17,19,21].
Niacín (B3)
Niacín sa vstrebáva aktívnym i pasívnym transportom v celej hornej časti GIT (podoba kyseliny nikotínovej a nikotínamidu). Alkohol zhoršuje vstrebávanie vitamínu B3. Klinicky významný je fakt, že organizmus si vie niacín vytvoriť aj sám konverziou z tryptofánu. Podobne ako vitamín B2, je súčasťou redox systémov a koenzýmov vo viac ako 200 reakciách metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín. Má úlohu aj pri reparácii nukleových kyselín má potvrdený hypolipemizujúci účinok. Deficit niacínu sa prejavuje ako pellagra („drsná koža“), inak označovaná ako choroba 3D – demencia, iarrhoe, dermatitis (prípadne 4D“ = 3D + death). Pelagra je často sprevádzaná aj obrazom kardiomyopatie (podobne ako pri deficite B1). Typické sú trofické zmeny kože najmä na plochách vystavených slnečnému žiareniu, kedy sa nezriedka tvoria až otvorené defekty.
Pellagra ako ochorenie má aj svoju zaujímavú históriu. Označovaná je aj ako Mal de la Rosa. Prvý opis prejavov uskutečnil v roku 1735 španielsky lekár DonGaspar Casal. Pellagra ako nutričná choroba bola vyšpecifikovaná americkým lekárom Josephom Goldbergerom, ktorý uskutočnil v roku 1913 rozsiahle epidemiologické štúdie. Z pera Roe (1973) je aj zaujímavá publikácia „Sociálne dejiny pellagry“. Indikácie niacínu v dermatológii – pelagra a pelagroidné dermatózy (Hartnupov a Knapov syndróm, m. Folling), iné fotodermatózy a lingua villosa nigra. Kontraindikácia je ako v predcházajúcom prípade precitlivenosť na zložky prípravku [1,3–8,11,15–17,19,22].
Pantoténová kyselina (B5)
Je dôležitá súčasť acylačnej skupiny koenzýmu A a proteínu prenášajúceho azylové skupiny (ACP). Je potrebná k metabolizmu mastných kyselín, aminokyselin a cukrov. Z kožného hľadiska je důležitá na udržanie metabolizmu buniek kože a slizníc, zlepšuje hojenie rán a akceleruje epitelizáciu. V dermatológii k indikáciám patria svrbivé dermatózy, hyperhidróza rúk a nôh, poruchy rastu vlasov, seborea. Iný účinok – znižuje cholesterol, zmierňuje ranné stuhnutie kĺbov u revmatoidnej artritídy. Kontraindikácia je ako v predcházajúcom prípade precitlivenosť na zložky prípravku [1–8,11,15,17,19,21].
Pyridoxín (B6)
Aktívna forma pyridoxal‑ fosfát sa ako koenzym podieľa na mnohých kľúčových funkciách organizmu (rast, rozvoj kognitívnych funkcií, pocit únavy, syntéza steroidných hormónov, funkčnosť imunitného systému). Je kľúčový kofaktor glykogen‑ fosforylázy (dôležitá z hradiska glykogenolýzy a glukoneogenézy v energetickom metabolizme svalstva). Účastní sa v procese syntézy sfingolipidov a sfingomyelinu nervového tkaniva a regulácii génovej expresie. Bolo vykonaných veľa štúdií so závažnými závermi, napríklad – prítomnosť pyridoxínu v organizme nad medián rozpätia sa spája so znížením výskytu rakoviny pľúc i kolorekta. Typické klinické prejavy deficitu – celková slabosť, spavosť, afty, cheilitída, glositída a stomatitída, svrbenie telesných záhybov a porucha bunkovej imunity, u žien predmeštruačný syndróm, pálivé pocity na nohách. Klinicky manifestná karencia je zriedkavá. Dôležitý je fakt, že deficit vedie k poruche metabolizmu tryptofánu, čoho následkom vzniká zvýšená citlivosť kože a prechodných slizníc na svetlo. Vitamín B6 je významnou zložkou substitučnej liečby pelagry a pelagroidných dermatóz, herpetických afekcií (zoster, simplex permagnus, genitalis), adjuvantne pôsobí u lupus erythematosus chronicus discoides, u aktinických keratóz, stomatitis angularis, glositíd a dermatitis seborrhoica. Pre analgetický efekt sa uplatňuje v liečbe syndrómu karpálneho tunela.
Isoniazid a perorálne antikonceptíva alterujú metabolizmus pyridoxínu. Pri vyšších dávkach sa môžu prejaviť GIT problémy – pálenie žáhy, nauzea. Perličkou je, že vysoký obsah pyridoxínu sa nachádza v kvalitnom burčiaku. Kontraindikáciou je precitlivenosť na zložky prípravku [1–9,11,15–17,19,21,23–30].
Biotín (B8)
Tvorí sa črevnou mikroflórou a vstrebáva pasívnym i facilitovaným transportom. Najväčší pool v organizme představuje pečeň (je súčasťou mitochondriálnej acetyl‑ CoA‑ karboxylázy). Najvýznamnejším zdrojom v potrave sú vaječné žĺtka, mlieko, droždie, pečeň. Po konzumácii surových vajec sa zriedka objavuje jeho nedostatok. Bielka totiž obsahujú biotin viažuci proteín – avidin – a inhibujú absorpciu biotínu. Klinickými príznakmi nedostatku biotínu je suchá koža, dermatitídy a glositídy, hypercholesterolémia, steatóza pečene, zriedka arytmie [1–9,15–17,19,21].
Kyselina listová (B9)
Jej význam je najlepšie definovaný z hľadiska možnej prevencie kongenitálnych defektov neurálnej trubice a rázštepu podnebia. Má úlohu v metabolizme homocysteinu (rizikový faktor kardio a cerebrovaskulárnych ochorení a podpory rastu epiteloidných buniek). Jej najvyužiteľnejším zdrojom sú živočíšne a rostlinné zdroje potravín (vajíčka, pečeň, fazuľa, droždie, kapusta, surová brokolica). Pokles jej vstrebávania sa objaví pri deficite železa, zinku a askorbátu. Folát je kľúčový v metabolizme aminokyselín, nukleotidov, procesoch metylácie substrátov, erytropoéze. V dôsledku deficitu vzniká megaloblastická anémia, fetálne poruchy vyzrievania neurálnej rúry a hyperhomocysteinámia (spolu s B6 a B12). Popisuje sa znížená kvalita spermií, depresia, zmätenosť, epilepsia, ale v důsledku nedostatku aj vekom podmienená degenerácia svalov. Ľahšie deficity sa prejavujú kožnými prejavmi – suchá koža, glositídy, poruchy pigmentácie. V dermatológii je preto ako adjuvantná liečba acidum folicum indikovaná pri pelagre a pelagroidných dermatózach, u niektorých porúch pigmentácie – melanodermitis toxica, vitiligo a dermatitis herpetiformis [1–9,11,15–17,19,21,24,31–33].