2013/01
Vitamíny skupiny B a ich terapeutické použitie v neurológii
MUDr. Pavol Borecký, PhD.
MUDr. Ivan Buran, CSc.
MUDr. Desana Borecká
MUDr. Darina Buranová
Súč Klin Pr 2013; 1: 51–60
Súhrn
Vitamíny skupiny B predstavujú chemicky rôznorodú skupinu biologicky aktívnych látok, ktorých objav spadá do prvej tretiny minulého storočia. Napriek mnohým experimentálnym i klinickým poznatkom o ich účinku sa často v klinickej praxi používajú empiricky či až intuitívne. Navyše – vo forme potravinových doplnkov sa konzumujú nekontrolovane. Vzhľadom na ich biologický potenciál, potvrdený v experimente, ale aj klinických štúdiách, súčasné poznatky o vitamínoch nabádajú k ich uváženému používaniu. Klinické použitie vitamínov vo vysokých – terapeutických dávkach má racionálne pozadie, podporené RKŠ. Pri zohľadnení všetkých indikácii, individuálneho profilu pacienta vrátane komorbidít a ko-farmakoterapie, terapeutické použitie jednotlivých vitamínov pri rešpektovaní ich osobitostí môže byť pre pacienta veľkým prínosom. Dôležité je nielen rešpektovať dávku, ale aj dĺžku liečby vysoko dávkovanými vitamínmi. Na druhej strane podávanie multivitamínov/multiminerálov by nemalo byť univerzálne odporúčané, najmä nie seniorom vzhľadom na možné a potenciálne závažné komplikácie – od liekových interakcií až po stimuláciu onkogenézy.
Kľúčové slová
vitamíny skupiny B – potravinový doplnok – biologické účinky vitamínov B – liečba – nežiaduce účinky – onkologické riziko – kardiovaskulárne riziko – medicína dôkazov
Summary
B vitamins and their therapeutic use in neurology. The B-group vitamins present a chemically miscellaneous group of biologically active substances, the discovery of which dates back to the first third of the last century. Despite much experimental and clinical evidence concerning their effects, they are still used empirically or rather intuitively in clinical practice. Moreover, they are used as a food supplement without any supervision of healthcare providers. With regard to their biological potential, confirmed in experiments as well as in clinical trials, the current knowledge indicate prudent use. The clinical use of vitamins in high therapeutic doses is based on RCTs. Taking into account all indications, as well as the individual patient’s profile (including all his/her co-morbidities and concomitant pharmacotherapy) therapeutic use of vitamins can be of great benefit for the patient. In the case of high-dose vitamin therapy, it is important to respect not only the dosage, but also the treatment duration. On the other hand, the use of multivitamin/multimineral supplements should not be widely recommended – especially in elderly persons as the use of such supplements can be associated with possible and potentially serious complications – starting with drug-drug interactions and ending with oncogenetic stimulation.
Keywords
B-group vitamins – food supplement – biological effects of B-group vitamins – therapy – adverse effects – cancer risk – cardiovascular risk – evidence-based medicine
ÚVOD
Vitamíny skupiny B predstavujú chemicky rôznorodú skupinu biologicky aktívnych látok, historicky taxonomicky označených ako vitamíny B1 až B12. Z pôvodných cca 15 „vitamínov“ – názvu, ktorý prvýkrát použil poľský biochemik Kazimír Funk a ktorý je fúziou slov „vitálny“ a „amín“, pri pôvodnej predstave, že sa jedná o látky podobné aminokyselinám – dnes radíme celkovo 8 vitamínov, ktoré spĺňajú podmienku, že si ich ľudský organizmus nevie vytvárať sám. Pôvodne sem patrili aj kyselina tioktová/alfa-lipoová, kyselina orotová, niektoré flavonoidy (napr. Silymarín), karnitín a iné, ale novšie poznatky ich z tohto systému vylúčili, a tak zostali v systéme „voľné miesta“. Dnes do skupiny vo vode rozpustných vitamínov skupiny B zaraďujeme tiamín-B1, riboflavín-B2, niacín-B3, kyselinu pantoténovú-B5, pyridoxín-B6, biotín-B8, kyselinu listovú-B9 a kyanokobalamín-B12. Ich prirodzeným zdrojom je dosť rôznorodá skupina čerstvých potravín. Telo vitamíny spotrebováva v najrôznejších anabolických i katabolických procesoch, a preto je potrebné zaistiť ich pravidelný príjem. Z nutričného hľadiska bol preto zavedený pojem „odporúčaná denná nutričná dávka“ – v krajinách EÚ ako Recommended Daily Amount (RDA), vo Veľkej Británii ako Reference Nutrient Intake (RNI), ktorá definuje dennú potrebu jednotlivých vitamínov, a to nielen z hľadiska ich dokázanej biologickej funkcie, ale aj z hľadiska bezpečnosti liečby. Keďže ide o relatívne „starú“ skupinu biologicky aktívnych látok, ktorá má svoje hlavné „objaviteľské obdobie“ už za sebou a na dlhšiu dobu akoby „vypadla“ zo záujmu vedcov a výskumu, len posledné obdobie vnáša pomaly novú systematizáciu vitamínov v zmysle ich terapeutického používania, ako aj nové poznatky o ich účinkoch a bezpečnosti. Tento prechodný nezáujem odbornej verejnosti a regulačných úradov otvoril dvere nekontrolovateľnému využívaniu vitamínov ako všadeprítomných a voľne dostupných potravinových doplnkov, ktorých pravidelné užívanie sa stalo synonymom „moderného“ či „správneho“ životného štýlu a dnes sa odhaduje, že až 1/3 dospelej populácie „západného sveta“ multivitamíny užíva denne [1]. „Kreativita“ marketérov vniesla enormný chaos a deformáciu v interpretácii významu, indikáciách a účinku vitamínov. To nakoniec viedlo najprv regulačné úrady v jednotlivých krajinách, neskôr samotnú Európsku liekovú agentúru k zjednaniu nápravy v zmysle legislatívnych opatrení, ktoré viedli k „vyčisteniu“ marketingových tvrdení jednotlivých potravinárskych či kozmetických firiem. Uplatnenie týchto usmernení bolo akceptované aj našimi regulačnými úradmi a došlo k naplneniu u nás už dávno platného zákona, ktorý síce zakazoval proklamovať liečebné účinky potravinových doplnkov, ale v praxi bol kompletne ignorovaný. Je tiež pozoruhodné, že aj časť odbornej verejnosti (lekári) nediferencuje medzi voľne predajnými liekmi (definovanými množstvom účinnej látky, dávkovaním a indikáciami registrovanými ŠÚKL) a potravinovými doplnkami, ktoré zo zákona nemôžu obsahovať potrebné účinné terapeutické množstvo liečiva, ktorého prítomnosť navyše nikto z kvantitatívneho či kvalitatívneho hľadiska negarantuje (u potravinových doplnkov sa garantuje len hygiena výroby, ale nie napr. stabilita a obsah účinnej látky, technológia výroby...) (tab. 1) [61]. Preto považujeme za potrebné opätovne prehodnotiť naše chápanie vitamínov a ich používanie, a to nielen z hľadiska dávkovania, potvrdenej účinnosti a indikácie, ale aj z hľadiska bezpečnosti a možných liekových interakcií, ktorých pribúda vzhľadom na rozširujúce sa portfólio farmakoterapie.
...
MUDr. Pavol Borecký, PhD.
Špecializovaná geriatrická nemocnica, UN Bratislava
pavol.borecky@lj.sk
...
Celý článok naleznete v PDF