GARANTOVANÝ AUTODIDAKTICKÝ TEST s akreditáciou SACCME
Garantovaný autodidaktický test je oficiálna vzdelávacia aktivita. Slovenská akreditačná rada pre kontinuálne medicínske vzdelávanie (SACCME) udeľuje až 2 kredity za jeden test.
Trvanie vzdelávacej aktivity „autodidaktický test“:
- Testy distribuované prostredníctvom časopisu Súčasná klinická prax 2011/1 (ISSN 1214-7036) možno riešiť od 25. marca do 15. júna 2011.
- Certifikáty s udeleným počtom kreditov budú riešiteľom zaslané do 31. augusta 2011.
Ohodnotenie testu:
- 80% – 100% úspešnosť riešenia ...................... 2 kredity
- 60% – 79% úspešnosť riešenia ........................ 1 kredit
- menej ako 60% úspešnosť ................................ 0 kreditov
Testové otázky k článkom zverejneným v časopise: SÚČASNÁ KLINICKÁ PRAX 2011/1
Označte správnu odpoveď/správne odpovede v návratke, ktorú ste obdržali vo fyzickej podobe vloženů v časopise!
1. Antiagregačný účinok klopidogrelu na rozdiel od kyseliny acetylsalicylovej spočíva:
a) v ireverzibilne inaktivácii enzýmu COX-1, čo spôsobuje pokles syntézy tromboxanu A2 (TxA2) počas celej doby života trombocytu
b) v ireverzibilnej blokáde receptora P2Y12 pre adenzíndifosfát (ADP) na povrchu trombocytu, čo inhibuje aktiváciu receptora IIb/IIIa pre fibrinogén
c) v inhibícii fosfodiesterázy, čím narastá koncentrácia cAMP a klesá koncentrácia Ca2+ v cytoplazme, čo vedie k poklesu agregability trombocytu
d) a + b sú správne
2. Tiklopidín v porovnaní s klopidogrelom:
a) je tienopyridín prvej generácie
b) nemá z hľadiska súčasných požiadaviek na medicínu dôkazov tak zdokumentovanú klinickú účinnosť v takom spektre indikácií a v takom merítku, ako ju má klopidogrel
c) má nevýhodnejší rizikový profil, vyžadujúci pravidelné kontroly hematologických parametrov pre riziko potenciálne fatálnych komplikácií (agranulocytóza, trombotická trombocytopenická purpura, aplastická anémia...)
d) bol v súčasnosti z používania vytlačený klopidogrelom pre jeho vyššiu účinnosť a menej nežiaducich účinkov
e) a – d sú správne
3. Na základe výsledkov štúdie CURE, ktorá potvrdila 20% redukciu rizika vzniku infarktu myokardu, mozgovej porážky a kardiovaskulárneho úmrtia, má mať každý pacient s NSTEMI (s výnimkou kontraindikovaných):
a) duálnu antiagregačnú liečbu klopidogrel + ASA v trvaní 12 mesiacov s nasycovacou dávkou klopidogrelu 300 mg pri prijatí do nemocnice
b) monoterapiu klopidogrelom pod dobu 12 mesiacov s nasycovacou dávkou klopidogrelu 600 mg pri prijatí do nemocnice
c) duálnu antiagregačnú liečbu klopidogrel + ASA v trvaní 12 týždňov s nasycovacou dávkou 600 mg klopidogrelu pri prijatí do nemocnice
d) ASA v dávke 75 – 150 mg denne po dobu 12 mesiacov s nasycovacou dávkou kyseliny acetylsalicylovej 500 mg
4. U pacientov so STEMI:
a) duálna antitrombotická liečba klopidogrel + ASA v nasycovacej dávke klopidogrelu 300 mg a udržiavacej dávke 75 mg denne znižuje včasné riziko uzáveru infarktovej tepny z 21 na 15 % (ARR 6 %, RRR 28,6 %)
b) duálna antitrombotická liečba klopidogrel + ASA znižuje riziko 28-dňovej mortality bez významného zvýšenia krvácavých komplikácií
c) pridanie abciximabu k ASA a klopidogrelu znížilo u rizikových pacientov relatívne riziko pre kombinovaný cieľ o 25 % (30-dňové úmrtie, infarkt myokardu, potreba urgentnej revaskularizácie cieľovej koronárnej tepny)
d) a – c sú správne
5. Podľa súčasného konsenzu o liečebnom manažmente pacienta, ktorý vyžaduje trojkombináciu antikoagulačnej a duálnej antiagregačnej liečby (warfarín + acetylsalicylová kyselina + klopidogrel/W + ASA + K), je potrebné:
a) vyhnúť sa implantácií stentov uvoľňujúcich liečivo (DES), ktoré vyžadujú dlhodobú, väčšinou 12 mesiacov trvajúcu liečbu A + K
b) udržiavať hodnotu INR striktne v rozpätí 2 – 2,5; optimálne 2
c) podávať ASA v DTD < 100/deň: konsenzus 75 mg/deň
d) pridať do liečby inhibítor protónovej pumpy
e) vždy prehodnotiť indikáciu W liečby
f) vždy zachovať individuálny prístup na podklade stratifikácie rizika krvácania a tromboemebolizmu vrátane trombózy stentu – aj napriek známej heterogenite bodovacích rizikových skóre
g) a – f sú správne
6. Americký ACCF/ACG/AHA 2010 Expert Consensus Document on the Concomitant Use of Proton Pump Inhibitors and Thienopyridines (JACC, December 2010) sumarizuje súčasné poznatky o interakcii tienopyridínov a inhibítoroch protónovej pumpy (PPI):
a) súčasné používanie tienopyridínov a PPI je plne indikované u všetkých pacientov bez ohľadu na stupeň rizika krvácania do GIT
b) súčasné používanie tienopyridínov a PPI je plne indikované u pacientov s vysokým stupňom rizika krvácania do GIT
c) pozorovania o inhibícii antiagregačného účinku tienopyridínov PPI vychádzajú z observačných a in vitro sledovaní, ale neboli potvrdené v randomizovaných klinických štúdiách
d) neexistujú jednoznačné dôkazy o existencii klinicky významnej interakcie medzi tienopyridínmi/klopidogrelom a PPI
e) neexistujú dôvody k preferencii jednotlivých PPI pred ostatnými
f) zhodnotenie individuálneho rizika pacienta z hľadiska rizika krvácania do GIT je ponechané na ošetrujúceho lekára
g) b – f sú správne
7. Ktorý z uvedených vitamínov môže pri dlhodobej liečbe indukovať poškodenie periférneho nervového systému?
a) tiamín/benfotiamín v dávke > 5 000 mg/deň
b) pyridoxín v dávke > 200 mg/deň
c) kyanokobalamín v dávke > 2 mg/deň
d) askorbát v dávke > 3 000 mg/deň
8. Benfotiamín, obsiahnutý v rade prípravkov Benfogamma a Milgamma, sa ako jediná u nás dostupná liposulubilná forma tiamínu vyznačuje oproti štandardnému, vo vode rozpustnému tiamínu:
a) 3,6× vyššou biologickou dostupnosťou s dosahovaním 5× vyššej plazmatickej koncentrácie
b) 5× vyššou inkorporáciou do svalu
c) 25× vyššou inkorporácia do mozgu
d) 2 – 5× vyššou aktiváciou kokarboxylázy = aktívnej formy tiamínu (TDP)
e) nižšou iritáciou GIT (NÚL)
f) a – e sú správne
9. Na rozdiel od registrovaných liekov, u potravinových doplnkov:
a) ich výroba nepodlieha zásadám správnej výrobnej praxe, platnej pre medicinálne výrobky
b) ich registrácia nepodlieha povinnosti testovania bioekvivalencie potravinového doplnku s referenčným liekom
c) ich kvalitatívne hodnotenie nepodlieha povinnosti testovania farmakologickej stability prípravku
d) nie je garantovaná aktivita a množstvo deklarovaných účinných látok, len hygiena samotnej výroby
e) a – d sú správne
10. IVIG sa používajú v terapii:
a) osteoartrózy
b) hypermobilného syndrómu
c) chondrokalcinózy artikulárnej
d) aktívnej a rezistentnej glomerulonefritídy pri SLE
11. Pri istej dg. SLE sa IVIG využívajú terapeuticky v týchto klinických situáciách:
a) pri ruptúre Achillovej šlachy
b) osteonekróze kolenného alebo ramenného kĺbu
c) epizodickej artritíde d) pri aktívnej a rezistentnej glomerulonefritíde pri SLE
12. Dávka 0,5 g/kg IVIG počas piatich dní je nevýhodná a neúčinná v liečbe SLE:
a) trombocytopénii
b) serozitíde
c) glomerulonefritíde
d) iných orgánových prejavov pri SLE
13. Ktoré častice sérových lipidov priaznivo ovplyvňujú fibráty:
a) LDL cholesterol
b) triacylglyceroly
c) HDL cholesterol
14. Riziko vzniku ischemickej choroby srdca je u diabetikov vyššie ako u nediabetikov. O koľko:
a) 2-násobne
b) 3 – 4-násobne
c) 5-násobne
15. Podľa metaanalýzy randomizovaných klinických štúdií s fibrátmi u diabetikov 2. typu sú fibráty schopné priaznivo ovplyvniť sérové lipidy. Ktorá odpoveď je správna:
a) pokles celkového sérového cholesterolu o 4 až 10 %
b) pokles sérového LDL cholesterolu o 6 až 35 %
c) pokles triacylglycerolov o 21 až 36 %
d) vzostup HDL cholesterolu o 6 až 35 %
e) a – d sú správne
16. V klinickej štúdii ACCORD (diabetici 2. typu) viedla kombinovaná hypolipidemická liečba (statín s fenofibrátom) v podskupine pacientov s aterogénnou dyslipidémiou k priaznivému a významnému poklesu primárneho cieľa (kardiovarskulárne úmrtie, nefatálny infarkt myokardu a cievna mozgova príhoda) o:
a) 21 %
b) o 31 %
c) o 41 %
17. Eprosartan okrem selektívnej blokády AT-1 receptora pre angiotenzín II:
a) zvyšuje inzulínovú rezistenciu
b) znižuje aktivitu sympatikového nervového systému
c) znižuje plazmatickú renínovú aktivitu d) žiaden z uvedených
18. V štúdii OSCAR u pacientov s rezistentnou hypertenziou liečených eprosartanom v dávke 600 mg denne liečba viedla ku:
a) efektívnej kontrole krvného tlaku
b) zlepšeniu kognitívnych funkcií
c) a + b sú správne
d) žiadne z uvedených
19. V štúdii MOSES liečba eprosartanom v porovaní s nitrendipínom viedla ku:
a) lepšej kontrole krvného tlaku
b) zlepšeniu lipidového i glycidového metabolizmu
c) ku 25% poklesu relatívneho rizika opakovanej cievnej mozgovej príhody
d) ku 25% poklesu relatívneho rizika náhlej srdcovej smrti
20. Selektívne blokátory AT-1 receptora pre angiotenzín II:
a) majú skupinový efekt
b) majú aj niektoré odlišné vlastnosti súvisiace s farmakokinetikou
c) majú profil vedľajších nežiaducich účinkov porovnateľný s placebom
d) a – e sú správne