Silymarín a MS indukovaný antipsychotikami
MUDr. Vít Provazník
Súč Klin Pr 2010; 2: 29–32
Súhrn
Termín „metabolický syndróm“ sa v poslednej dekáde skloňuje v súvislosti s kardiovaskulárnym a metabolickým rizikom najmä na kardiologických a diabetologických odborných fórach a svojimi dôsledkami naháňa hrôzu aj epidemiológom. Zdá sa, že kľúčovú úlohu pri jeho vzniku hrá tukové tkanivo ako najväčší „endokrinný“ orgán produkujúci celý rad cytokínov, modifikujúcich metabolické či imunitné deje. Z tohto pohľadu aj iatrogénna – liekmi navodená obezita hrá dôležitú úlohu z hľadiska indukovaného kardiometabolického rizika. K liekom s takýmto nežiaducim potenciálom patria niektoré novšie neuroleptiká, používané aj k liečbe schizofrénie. Keďže schizofrénia postihuje približne 1 % populácie, pool exponovaných pacientov môže byť relatívne veľmi veľký. Na druhej strane je zrejmé, že pacienti trpiaci schizofréniou, hoci sú adekvátne liečení psychiatrom, nemajú často adekvátnu primárnu či sekundárnu starostlivosť o telesné zdravie. V praxi sa to prejavuje viac ako dvojnásobne vyššou kardiovaskulárnou mortalitou. Cieľom tohto článku je upozorniť na existujúce skutočnosti a podnietiť zlepšenie komunikácie medzi psychiatrom a lekárom prvého kontaktu v kontexte komplexnej starostlivosti o psychosomatické zdravie psychiatrického pacienta.
Kľúčové slová
metabolický syndróm – liekmi indukovaná obezita – neuroleptiká – CATIE – silymarín
Silymarine and MS induced by antipsychotics
Summary
Over the last decade, cardiology and diabetology meetings had witnessed many discussions on the term “metabolic syndrome” in the context of cardiovascular and metabolic risks, and the consequences of metabolic syndrome worry epidemiologists. Current data suggest that fat tissue, as the largest “endocrine” organ producing a range of metabolic and immune processes-modifying cytokines, plays a key role in the development of metabolic syndrome. From this perspective, it is also iatrogenic, drug-induced obesity that plays an important role with respect to induced cardiometabolic risk. Some of the newer neuroleptics, used, along with other indications, for the treatment of schizophrenia, are among the drugs with this adverse potential. Considering that approximately 1% of the population suffers from schizophrenia, the pool of exposed patients might be potentially enormous. On the other hand, it is obvious that patients suffering from schizophrenia, even though they are adequately managed by their psychiatrist, are frequently inadequately managed with respect to primary and secondary care for their physical health. In practice, this is reflected in more than two-fold higher cardiovascular mortality in these patients. The aim of the present paper is to bring attention to the current situation and to facilitate better communication between psychiatrists and the physicians responsible for comprehensive care for psychosomatic health of psychiatric patients.
Keywords
metabolic syndrome – drug-induced obesity – neuroleptics – CATIE – silymarine