Postavenie moxonidínu v liečbe pacientov s kardiometabolickým rizikom
prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc., FESC, doc. MUDr. Martin Wawruch, PhD., doc. MUDr. Ľudovít Gašpar, PhD., MUDr. Martin Čaprnda, PhD., MUDr. Peter Minárik, MUC. Peter Sabaka
Súč Klin Pr 2009; 2: 4–7
Súhrn
Pacient s prítomným metabolickým syndrómom predstavuje v súčasnosti každodennú súčasť klinickej praxe. Hypertenzia je súčasťou metabolického syndrómu a pri výbere antihypertenzíva je potrebné brať do úvahy jednotlivé jej zložky tak, aby bola z hľadiska dlhodobej liečby metabolicky neutrálna. V poslednej dobe dochádza znovu ku renesancii použitia centrálnych antihypertenzív, zvlášť v kombinovanej antihypertenzívnej liečbe. Potreba dosiahnutia cieľových hodnôt krvného tlaku, zvlášť v skupinách pacientov s vysokým pripočítateľným rizikom, z hľadiska orgánovej ochrany vedie ku potrebe efektívnej kombinovanej antihypertenzívnej liečby. Agonisty I-1 receptorov v tejto liečbe môžu priniesť potrebný aditívny účinok.
Kľúčové slová
hypertenzia – metabolický syndróm – farmakoterapia
Place of moxonidine in the treatment of patients with cardiomethabolic risk
Summary
Patient with present metabolic syndrome represents a case of typical daily clinical praxis. Hypertension is a part of metabolic syndrome and in choosing of antihypertensive drugs components of metabolic syndrome have to be considered and from the long-term point of view they should be metabolic neutral. In the last years it comes to the renaissance of use of central acting drugs, preferably in combined antihypertensive therapy. Necessity of reaching the target levels of blood pressure, mainly in the groups of patients with high added cardiovascular risk, from the point of organoprotection, leads to more effective combined antihypertensive treatment. I-1 receptor agonists may bring the necessary additive effect of this therapy.
Keywords
hypertension – metabolic syndrome – pharmacotherapy