Garantovaný autodidaktický test s akreditáciou CME
Garantovaný autodidaktický test je oficiálna vzdelávacia aktivita. Akreditačná rada Slovenskej lekárskej komory udeľuje až 2 kredity za jeden test.
Trvanie vzdelávacej aktivity „autodidaktický test“:
- Testy distribuované prostredníctvom časopisu Súčasná klinická prax 2024/1 (ISSN 1214-7036) možno riešiť od 1. júna do 30. septembra 2024.
- Pridelené kredity budú úspešným riešiteľom registrovaným v SLK pripísané podľa zoznamu riešiteľov do 31. 11. 2024. Na pripísanie je nevyhnutné presne uviesť meno lekára a ID na návratku.
- Certifikáty s udeleným počtom kreditov budú ostatným riešiteľom zaslané do 31. decembra 2024.
Ohodnotenie testu:
- 91–100% úspešnosť riešenia .......... 2 kredity
- 80–90% úspešnosť riešenia ............ 1 kredit
- menej ako 80% úspešnosť .............. 0 kreditov
Informácia pre lekárnika
Na základe platných pokynov Slovenskej lekárnickej komory je test možné vyplniť len elektronicky na stránke education.adcc.sk pod názvom Súčasná klinická prax 2024/1. V prípade, ak autodidaktický test na internete riešite po prvý raz, je potrebné sa na začiatku zaregistrovať. Akékoľvek otázky konzultujte na adrese info@pharminfo.sk.
Autodidaktický test je možné riešiť od 1. júna do 28. júla 2024. Potvrdenie o úspešnom absolvovaní testu Vám bude zaslané automaticky na Vami zadanú e-mailovú adresu.
Informácia pre lekára
Testové otázky k článkom zverejneným v časopise
SÚČASNÁ KLINICKÁ PRAX 2023/1
Označte správnu odpoveď!
GARANTOVANÝ AUTODIDAKTICKÝ TEST s akreditáciou SLK
1. Aké sú časté rizikové faktory pre vznik DILI:
a) ženské pohlavie, nadváha alebo obezita, vek nad 55 rokov
b) ženské pohlavie a vek nad 55 rokov
c) mužské pohlavie a nadváha alebo obezita
d) nadváha alebo obezita
2. Klinický obraz DILI je identifikovateľný:
a) hepatocelulárne
b) hepatocelulárne, cholestaticky a zmiešane
c) cholestaticky
d) hepatocelulárne-cholestaticky
3. Aké antidotá môžeme použiť pri otrave Amanitou phaloides:
a) N-acetylcysteín
b) silybinín alebo penicilín G
c) nie je známe antidotum
d) kyselina ursodeoxycholová
4. Účinnosť silymarínu sa nedokázala:
a) pri DILI indukovanom izoniazidom
b) v prevencii vzniku DILI pri liečbe antituberkulotikami
c) pri antikonvulzívnej a psychotropnej liečbe
d) pri liečbe vaskulárnej angiopatie
5. Antidotum pri intoxikácii paracetamolom u dospelých je:
a) silymarín
b) kyselina ursodeoxycholová
c) N-acetylcysteín
d) prednison
6. Ako najčastejšia príčina DILI u belošského etnika sa popisuje vo vzťahu k liečbe:
a) metyldopa
b) aspirín
c) azitromycín
d) amoxycilín-klavulanát
7. Horná hranica sérových hodnôt celkového vitamínu B12, pri ktorej sa vyskytujú neurologické príznaky deficitu vitamínu B12, je
a) 100 ng/l
b) 200 ng/l
c) 350 ng/l
d) 450 ng/l
8. Encefalopatia pri deficite vitamínu B12 sa prejavuje:
a) kognitívnymi poruchami, ale aj nešpecifickými príznakmi, ako sú bradypsychizmus, apatia, letargia a depresia
b) svalovými fascikuláciami
c) obstipáciou
d) anosmiou
9. Efektívna liečba vitamínom B12 je:
a) výlučne len pri parenterálnom podávaní
b) rovnako pri perorálnom aj parenterálnom podávaní, ak sú dodržané odporúčané liečebné dávky
c) nezávislá od množstva podávaného vitamínu B12
d) závislá od prítomnosti IF (intrinsic faktor)
10. Zvýšenie hladiny celkového vitamínu B12 môže spôsobiť:
a) obezita alebo autoimunitné ochorenie
b) liečba inhibítormi protónovej pumpy
c) kachexia
d) liečba metformínom
11. Nález normálnej laboratórnej hladiny celkového vitamínu B12 v sére:
a) jasne deklaruje homeostázu vitamínu B12 v organizme
b) nedeklaruje homeostázu vitamínu B12 pri dolnej hranici normy (200–400 ng/l)
c) vylučuje neurologický prejav deficitu vitamínu B12
d) vylučuje deficit vitamínu B12
12. Chronická hypomagneziémia sa nepodieľa na patofyziológii:
a) obezity
b) artériovej hypertenzie
c) dyslipoproteinémie
d) psoriázy
13. Magnéziové skóre deplécie vyjadruje stav:
a) hypercholesterolémie
b) hyperglykémie
c) deficitu magnézia
d) deficitu mangánu
14. Pre silymarín neplatí:
a) pozostáva zo zmesi flavonolignánov, flavonoidov a polyfenolov
b) je hepatotoxický
c) je extrakt z ostropestreca mariánskeho (Silybum marianum)
d) silybín je dominantnou a biologicky najaktívnejšou zlúčeninou prítomnou v silymaríne
15. Mechanizmus účinku antifibrotického efektu silymarínu je popísaný:
a) inhibíciou IL-1, IL-6
b) inhibíciou konverzie hviezdicovitých buniek na myofibroblasty, inhibíciou profibrogénnej a antiapoptoickej kaskády
c) inhibíciou TNFα
d) inhibíciou de novo syntézy glutatiónu
16. V štúdii v liečbe poškodenia pečene navodeného onkologickou liečbou bola dávka silymarínu v liečbe CILI s dostačujúcim efektom:
a) 150–300 mg denne
b) 300–450 mg denne
c) 450–600 mg denne
d) 900 mg denne
17. Medzi najčastejšie spoločné príznaky stresu a deficitu magnézia v ľudskom organizme patrí:
a) únava, anxieta, podráždenosť
b) svalové kŕče
c) stresová inkontinencia
d) kašeľ
18. Magnézium moduluje stresovú odpoveď organizmu tak, že:
a) stimuluje NMDA-receptory, a tým glutamaternú signalizáciu
b) tlmí vyplavovanie stresových hormónov (kortizolu)
c) znižuje hladinu serotonínu
d) znižuje hladinu hormónov štítnej žľazy
19. Pri suplementácii magnézia je v prípade liečby stresom podmienených ochorení opodstatnené:
a) indikovať výživový doplnok s obsahom magnézia cielene len v jednej dávke denne
b) podľa SmPC zvoleného lieku s obsahom magnézia indikovať cielene jeho čo najnižšie možné dávkovanie
c) indikovať liek s obsahom magnézia maximálne na 1 týždeň
d) indikovať magnézium v maximálnej odporučanej dávke podľa SmPC zvoleného lieku, dávku rozdeliť do 2–3 jednotlivých dávok, po dobu 4–8 týždňov
20. Do kategórie ochorení podmienených stresom patria:
a) ochorenia z okruhu sclerosis multiplex
b) mozgové hemorágie
c) úzkostné poruchy
d) polyneuropatie